Obec Bádice leží na severozápadnom úpätí Tribečského pohoria. Jej existencia je písomne nepriamo doložená už v r. 1233, priamo až r. 1291. Samostatný vývoj obce bol zaznamenaný do roku 1960. Od tohto roku sa Bádice, spolu s obcami Mechenice a Sokolníky, zlúčili do novovytvorenej obce, ktorá prijala názov Podhorany. Samostatnou obcou sa Bádice stali opäť na základe úspešného referenda o osamostatnení po komunálnych voľbách v decembri 2002.

V obci sa náchádza bývalá školská budova, ktorá v minulosti slúžila ako škola, aj ako materská škola. V roku 1977 bola škola zrušená a naše deti začali navštevovať školu v Podhoranoch. Do roku 1991 bola ešte budova využívaná ako materská škola, v súčasnosti deti navštevujú materskú školu taktiež v Podhoranoch.

V Bádiciach je postavený kultúrny dom, ktorý si občania stavali v roku 1958 v akcii "Z". Nakoľko táto budova bola značne zanedbaná a tým aj nevyužívaná, od roku 2003 sme pristúpili k jej obnove: zaviedli sme vodu, vybudovali sociálne zariadenia, opravili strechu, vymenili okná, zriadili kuchynku a zateplili budovu. Tento objekt sa zároveň stal aj sídlom obecného úradu. Kultúrny dom je obcov využívaný na rôzne akcie a oslavy (MDŽ, Deň matiek, MDD, posedenie s dôchodcami, súťaž vo varení guláša, posedenie s jubilantmi, ako aj rôzne zábavy), zároveň aj naši občania ako aj občania okolitých obcí využívajú túto budovu na rôzne spoločenské podujatia.

Historickou dominantou je rímsko-katolícky kostol Panny Márie, ktorý bol postavený v roku 1903. Kostol sa nachádza v centrálnej časti obce, kde v roku 2010 bola uskutočnená "Rekonštrukcia centrálnej časti Bádic - 1. etapa", financovaná v rámci Programu rozvoja vidiek SR 2007-2013, opatrenie č. 3.4.2. Obnova a rozvoj obcí, kde boli vybudované cesty, chodníky a priestor pred kostolom. V spomínanej akcii "Z" bol taktiež vybudovaný Dom smútku. V roku 2008 sme urobili oplotenie pohrebiska, v roku 2009 bola urobená rekonštrukcia tejto stavby a vybudovaná prístupová cesta k nej.

Pri komasácii pozemkov v roku 1882 sa vyčlenila nová parcela pre nový bádický cintorín, ktorý dňa 15. apríla 1883 požehnal podhoriansky farár Juraj Katona. Cintorín však dodnes nemá hlavný kríž. Bádičan Gašpar Bede mld. sa rozhodol nový kríž postaviť z vlastných prostriedkov. Nemohol som to povoliť, nakoľko si už v roku 1889 toto právo vyhradil bádičan Gašpar Bede st., a vložil do farskej pokladnice zaplatil 10 zlatých ako zálohu. Našlo sa však iné riešenie. Na starom bádickom cintoríne, ktorý bol požehnaný v roku 1800, sa zničil starý drevenný kríž z roku 1809 (zakúpil ho bádičan Svorad Hortšík a požehnal kovarský dekan František Fričovský). Na jeho miesto mohol Gašpar Bede ml. vystaviť nový veľký drevený kríž, ktorý sa natrel na zeleno. Kovový korpus sa pozlátil a dňa 17. júna som ho s povolením generálneho vikára Františka Xavera Vencela požehnal, za nechýbalo ani početné zastúpenie Bádičanov.

Zdroj: RÁCZ, Štefan. Zabudnutá minulosť. Z dejín Podhorian a Bádic. Nitra: Publica Nitra, 2011. ISBN 978-8089471-09-6

Na podnet bádického richátara Gašpara Gála predali bádickí urbárnici v roku 1900 svoj urbársky les lefantovskému barónovi Leopoldovi Ďulai-Edelsheimovi (Gyulay-Edelsheim) za 32 000 korún. Ako oldomáš im barón prisľúbil, že vystrojí pre celú obec (Bádice mali vtedy 350 obyvateľov) celodennú veselicu spojenú s honosným obedom. Bádičania mu odkázali, že by ich viac potešilo, keby im pomohol s vybudovaním novej kaplnky.

Barón Leopold Edelsheim svoje slovo dodržal, lebo už o rok neskôr poslal na účet farnosti Podhorany tisíc zlatých s podmienkou, že sa účelovo použijú na stavbu bádickej kaplnky.

Pred stavbou kaplnky bolo treba vybaviť povolenie od Biskupského úradu v Nitre. Zastupiteľstvo obce sa úradne zaviazalo, že bude z vlastných zdrojov natrvalo udržiavať bádickú kaplnku. Dňa 18. marca 1902 sa konalo požehnanie a uloženie základného kameňa, za prítomnosti Mateja Arpáša, Žigmunda Arpáša a Michala Gála. Murárske práce previedol jelošovský majster Eliáš Desat (rozpočet 932 korún). Stavba bola ukončená v roku 1903.

Drevenný oltár bádickej kaplnky vyrezal mechenický stolár Urban Tešik (Tyessik) za 70 zlatých. Zariadenie interiéru sa s povolením Biskupského úradu zaplatilo z fondu mechenického kostola. Z Budapešti som objednal poniklovaný kandeláber (firma Rétay és Benedek), dve oltárne sochy anjelov, jeden oltárny kríž, tri kánonické tabuľky, šesť svietnikov a dve sväteničky. Na podnet sokolníckeho organistu, Jozefa Kőszegiho, si veriaci zakúpili harmónium za 270 korún. Oltárny obraz znázorňujúci Pannu Máriu sa dočasne zapožičal z farského kostola. S poverením biskupa Imricha Bendeho som bádickú kaplnku požehnal dňa 11. októbra 1903, na sviatok Panny Márie, Veľkej Pani Uhrov/Maďarov (Magyarok Nagyasszonya; Magna Domina Hungarorum).

Popis týchto udalostí som zverejnil v týždenníku Nyitramegyei Szemle (18. október 1903, č. 42). Môj článok je veľkým poďakovaním všetkým dobrodincom, ktorých bolo skutočne veľa. Najviac nám pomohol barón Leopold Ďulai - Edelsheim z Lefantoviec, ktorý poslal okrem tisíc korún aj 33 000 pálených tehál, 7000 škridiel a 52 metrov kubických tvrdého dreva na pálenie vápna. Obed Dolné Lefantovce nám bezplatne povolila nabrať v ich chotári potrebné množstvo piesku,...

Zdroj: RÁCZ, Štefan. Zabudnutá minulosť. Z dejín Podhorian a Bádic. Nitra: Publica Nitra, 2011. ISBN 978-8089471-09-6